Nielen jeleň

Škótsko // 26. november // Deň #075

Môj dnešným úkolom bolo dopísať esej na English, odovzdať ju a napísať krátku prácu na Film. Všetko som zvládol na čas, takže mám tohto týždňové povinnosti z krku. Uvedomil som si, že môj organizmus je totálne mimo z tej jednotvárnej stravy, ale už to tie posledne dva týždne nejako vydržím. Dnes som aj opravoval návody, ktoré s kamarátom prekladáme pre otca, takže som si niečo privyrábal. Volal som s rodičmi a prebral s nimi môj odchod zo školy. V Januári sa sťahujem do Londýna, kde si nájdem prácu a byt. Možno sa ku mne pridá aj jedna kamarátka zo Slovenska, ale ona ešte nie je pevne rozhodnutá. Pravdepodobne sa ešte vrátim do Aberdeenu a odtiaľto odcestujem do Londýna, ale ešte musím zistiť, čo bude najvýhodnejšie. Chcem si všetko vybaviť a doriešiť, aby som nemusel robiť zbytočné cesty. Spravili sme event k našej poslednej tohtoročnej družstevnej akcie - Vianočný Bazár v Trnave: http://www.facebook.com/events/289934307785319/, ktorý mi už neujde, lebo prilietam dva dni pred ním. Už sa toho neviem dočkať a viem, že tieto posledné dva týždne (a pol) sa budú tak strašne vliecť, ale už to nejako vydržím. Rozhodol som sa takisto predať aj Jamesa a už mám nejakých kupcov na neho. Aj keď ho mám veľmi rád, nebude mi za ním smutno.  

Škótsko // 25. november // Deň #074

Posledné dni sa akosi flákam a nič extra nerobím, len sedím v izbe za počítačom, pozerám filmy, počúvam hudbu a píšem si s kamarátmi zo Slovenska. Vonku je už zima, včera aj pršalo, tak veľmi sa nedá von ísť, ale výhovorka to nie je. Písal som opäť esej štýlom, že robím všetko ostatné len nie to, čo mám. Za dva mesiace, čo som tu som prečítal len jedinú knihu, ktorú som nemal do školy. Príliš veľa času trávim na internete, ale ani to sa mi nejak nechce robiť. Strašne som tu zlenivel a škola mi v tom vôbec nepomáha. Ale toto sa nedeje len u mňa, je to choroba, ktorou škola postihla celú našu generáciu. Spraviť zo zaujímavých vecí nudné veci a vytvoriť tak v ľuďoch nechuť sa do nich pustiť, čo sa potom prenáša aj na ostatné veci. Ale dá sa s tým ľahko skoncovať, ak ma človek pevnú vôľu. Počúvam stále pesničky z tohto úžasného projektu, ktorí robí Sam Ray z Marylandu: http://420lovesongs.tumblr.com/. Chce tam uverejniť 420 love songs, ktoré vymyslel on alebo jeho kamaráti. Texty sú výborne, ale aj hudobne sa mi to veľmi páči. Esej som ešte večer nedokončil, tak som si dal trochu spánku, ráno sa zobudil a dopísal ju. A samozrejme napísal môj denník. Fotky trochu flákam, tak dnes je to také burzoidné, čo nafotil môj mladší brat. 

Škótsko // 23. november // Deň #072

Dnes som dostal naspäť prvú opravenú esej z English a mal som 17 z 20 (čo patrí do kategórie VERY GOOD). V komentári som mal napísané, že až na drobné chyby a nedostatok hlbšej analýzy, to bolo dobré. V našej skupine mali všetci podobné hodnotenia, tak podozrievam učiteľa z lenivosti to hodnotiť viac kriticky. Poobede som volal s bratom cez skype a rozoberali sme zajtrajšiu burzu a knižky, ktoré som poslal na Slovensko. Máme nahlásených vyše 60 predajcov, 800 ľudí v evente a mne ujde naša najväčšia akcia za tento rok. Je mi celý deň smutno, lebo mi strašne chýba tá atmosféra, ale aj zhon a stresy spojené s tým. Navyše večer oznámila moja najobľúbenejšia kapela Teen Suicide, že sa rozpadajú a zahrajú len posledné dva koncerty. Táto: http://teensuicide.bandcamp.com/. Toto úplne zaklincovalo moju smutnú náladu. Pozeral som filmy od Wesa Andersona. Už mi ostáva len posledný a budem mať napozeranú jeho celú tvorbu. Nasledujem radu Austina Kleona, aby som si našiel obľúbeného spisovateľa (režisera, scenáristu) a prečítal (pozrel) si všetko, čo vytvoril. Chcem to aplikovať na filmy, seriály aj na knihy. Raz by som chcel natočiť nejaký film, možno niečo vymyslím už čoskoro. Ale ešte sa musím najprv veľa naučiť (mimo školy), aby som bol schopný vytvoriť niečo dobré. Makať, makať a makať.

Škótsko // 16. november // Deň #065

Odovzdať tú najdlhšiu esej je ten naj pocit, úľava, ale zároveň aj nie, lebo viem, že som ju napísal hrozne. V škatuli, kde sme mali odovzdávať eseje som bol medzi prvými, lebo som ju mal odovzdať totiž skoro ráno. Nejako som dokríval do školy, ale dalo mi to celkom zabrať. Cestou naspäť som tlačil Alexin bicykel, pretože šla pozrieť za bratom a kamarátmi do Edinburgu. Šiel som si ešte nakúpiť nejaké veci do Lidlu a samozrejme som si kúpil čerstvý chlieb a tak večer boli chlebíky. Som na nich totálne závislý, ale neskutočne mi chutia. Keď som prišiel domov, urobil som nevyhnutné veci a šiel spať a zobudil sa až neskoro v noci. Spravil som si jesť, upratal izbu a oddychoval. Zistil som, že v kraťasoch mi je oveľa pohodlnejšie a tak plánujem v nich byť aj naďalej. Noha mi po spánku trochu odpuchla, dokážem s ňou hýbať, ale veľmi sa o ňu nemôžem opierať. Schody mi robia príšerný problém, ale aj to sa vyrieši. Zajtra ideme na výlet k Loch Ness. Čakám na to už od kedy poznám príbeh toho jazera. Budú super fotky a kamarát berie foťák, tak spravím potom extra výber fotiek aj z jeho foťáku ako ďalší post. Zistil som, že som rád, že tu zažívam jeseň, lebo je to najkrajšie obdobie, čo sa týka prírody. Vtipné je, že dnes bolo celkom teplo na rozdiel od včera. Tu sa človek musí snažiť byť pripravený na všetko, ale aj tak mu to nič nepomôže. Som rád, že som tu, lebo sa učím nové veci, ale bohužiaľ nie sú vôbec spojené so školou. Na včerajšiu výzvu mi reagovalo 5 ľudí, 3 z nich som poznal, ale aj tak ma to veľmi potešilo. Takisto som rád, že vás teší môj denník a určite v ňom budem pokračovať aj na Slovensku. 

Nielen Jeleň

Škótsko // 15. november // Deň #064

James ma dnes nahneval alebo som sa ja sám nahneval na seba. Spadol som z bicykla a nedopadlo to najlepšie. Schytalo to len koleno, ktoré mám odrené a opuchnuté. Skvelý začiatok dňa. Pošmykol som sa na lade, na mieste, kde som ho vôbec nečakal. Len som zatočil bicykel a lup ho dole. A to som včera dával obrázky o bezpečnosti na bicykli. Irónia. Nohavice roztrhnuté, ale to sa zašije a budú ešte viac cool. Len tá noha by mi mohla odpuchnúť, lebo v sobotu idem na výlet k Loch Ness, ale studené obklady pomohli. Chodím po byte v kraťasoch a svetri a moji spolubývajúci sa na mňa čudne pozerajú, nohu si nevšimli. Dnes som písal esej celý deň aj v noci, ale dokončil som tu najdlhšiu potvoru z Filmu. Moja má vyše 1600 slov, len ju ešte opravím a ráno odnesiem do školy. Na pondelok mám ešte nejakú prácu, ktorá mi zaberie dosť času, ale potom budem mať dlhšiu dobu voľnejšie obdobie. Essay som písal štýlom, aby som dosiahol limit 1500 slov a neviem, či je vôbec dobrá a je mi to aj ukradnuté.  Spolubývajúci tu má priateľku z Nemecka, ktorá sa hneď spýtala po nemecky, kto je to, keď ma uvidela. Prišlo mi to celkom vtipné, lebo som rozumel. Dnes som vybrakoval pri písaní eseje všetky zásoby jedla a sladkostí, budem musieť ísť zajtra nakúpiť. Chcem spraviť malú štatistiku, koľko ľudí si prečítalo tento post. Napíšte mi krátku správu tu alebo na fb: http://www.facebook.com/jadrakprvy Celkom ma to zaujíma. Možno si na budúce vymyslím aj vtipný dotazník. 

Nielen Jeleň

Škótsko // 13. november // Deň #062

Sú to už dva mesiace, čo píšem denník a ešte ma to stále neprestalo baviť. Denník je skvelá vec na triedenie vecí v hlave. Plus je to záznam toho, čo tu robím a fotky tomu ešte len dopomáhajú. Časom spraviť zaujímavú fotku je veľmi ťažké a tak vyberám aj obrázky, ktoré som v ten deň objavil. Písal som si denník už od marca, keď som dal na radu Austina Kleona v jeho knihe Steal Like An Artist. Zistil som, že ma to baví. Odvtedy som nevynechal ani jeden deň, len som zmenil formát a obsah.  A tá zmena sa mi doteraz páči, ale ak ma to prestane baviť, vrátim sa k môjmu pôvodnému formátu - zápisníku. Dnes som od rána dopisoval esej. Napísal som ju, ale nebol som s tým spokojný. Ja viem, čo by som chcel napísať, ale problém je, že máme len 1000 slov a tam sa musím venovať len zopár veciam. Neviem, ale písanie esejí nie je pre mňa to pravé. Radšej by som o tom prednášal, rozprával sa s niekym alebo robil niečo kreatívnejšie, ale škola a stereotypné eseje ma nepustia. Odovzdal som ju, vrátil ťažké knihy do knižnice a o jednu starosť mám menej. Keď som prišiel na izbu, tak som si spravil špagety, niečo vybavil na nete a šiel spať. Zobudil som sa neskoro v noci, napísal denník a vrátil sa do postele.

Nielen Jeleň

Škótsko // 12. november // Deň #061

Mám prestávku v písaní eseje a tak sa venujem denníku. Esej mi ide strašne pomaly a neviem zo seba nič zaujímavé vyprodukovať, ale nejak to už napíšem. Celý deň som strávil na izbe, robil si opäť cibuľové chleby, ale tentokrát len s jarnou cibuľkou  Bol som si pre krabicu na ďalšie knihy, ale nemám žiadne navyše peniaze, aby som mohol kupovať ďalšie knihy. Rozprával som sa s kamarátom z Fínska, ktorý ale žije v Luxembursku. Ideme v sobotu pozrieť Nessie k Loch Ness a potom budú zaujímavé fotky. Už sa neviem toho dočkať, ale ešte mi medzi tým stoja dve eseje. Jedna umrie zajtra, druhá má naplánovanú smrť na piatok. Otvoril som si figy a skoro celé zjedol, sladkosti idú do mňa jedna radosť, vypil som dva litre malinovky, zjedol dve mandarínky, dve jablká. Takto vyzerá u mňa písanie eseje. A to som nespomenul, koľko toho zaujímavého som objavil nového na internete a facebooku. Vyšiel nám dnes nový článok na Drakovi, ktorý našiel brat na nete a prebrali sme ho: http://draksavracia.sk/2012/11/12/literat-prachy-od-statu-rozhodne-nepotrebuje/ Vytvorili sme takisto stránku o našom družstve: http://druzstvo.draksavracia.sk/. Dnes sa moc nevyspím, lebo mi vôbec nejde písanie tej eseje, aj keď mám vypnuté všetky sociálne siete. Snáď do zajtra nejako naškriabem tých 1000 slov. Tumblr nejako blbol, tak som myslel, že nebudem môcť napísať ďalší post do denníka, ale je tu. 

Nielen Jeleň

Škótsko // 4. november // Deň #053

Dnes sa neudialo nič zaujímavé v mojom dni. Písal som celý deň esej, samozrejme som popritom aj prokrastinoval, ale podarilo sa mi ju dopísať a zajtra ju idem odovzdať. Nie je to nič úchvatné, ale aspoň nedostanem nulu za to. Večer som bol na omši, kde som si opäť všimol, že do kostola chodí veľmi veľa černochov. Vonku sa už veľmi ochladilo, na ceste je námraza a bicyklovanie je ťažšie a ťažšie. Včera som zabudol spomenúť, že som oslovil asi 17 ďalších českých/slovenských vydavateľstiev ohľadom kníh do knižnice v Kubiku. Dve mi odpísali, že mi radi pošlú knihu. Už mám vyše 60 kníh istých, ktoré pôjdu do knižnice, tak sa veľmi teším, že to zatiaľ ide dobre. Celý deň počúvam hudbu, snažím sa písať esej, ale ide to zo mňa veľmi ťažko. Písanie školských esejí mi vôbec nerobí radosť, aj keď mám dobrú tému ako rozprávky. Pocit, že to musím napísať tak ako chcú oni, aby som sa trafil do ich hodnotenia ma demotivuje napísať to naozaj dobre. Navyše ich guide je tak neprehľadný a nejasný, že neviem ako to má vlastne vyzerať a tak sa s tým trápim veľa hodín. 

Nielen Jeleň