December 2010
8 posts
….writing makes me feel wuaa…
Otvorila som skriňu. Prázdno. Kde je moje oblečenie? Veď ráno tu eštevšetko bolo a ja som odchádzala z domu ako posledná.
„Mamaaa!“ zakričala som dole schodmi.
„Áno Jolana?“ odpovedala mama nevrlo z kuchyne.
„Kam si mi dala šaty?“
„Kam by som ti ich mala dať?“
„Skriňa je prázdna. Kde sú teda?“
„O čom to rozprávaš? Netrep hlúposti!“
„Poď sa pozrieť.“
Otvoril som dvere a… Nič. Prázdno. Určite som počul zvuk, ako keby niekto jemne škriabal na dvere. Možno to bola mačka, možno tam predsa niekto bol, možno mám paranoju. Nebolo by to po prvý krát za dnešný deň. Kto vie, čo sa deje so mnou.
Zazvonil mi mobil, ktorý som si od včera zabudol vybrať z tašky. Volal mi Marek. Čo len môže chcieť? On? Nikdy mi predtým nevolal, aj keď mám jeho číslo. Ja mám jeho číslo? Nepamätám si, že som mi ho niekedy písal do mobilu. Veď ja som sa s ním rozprával asi tak dvakrát za celý čas, čo som na tejto škole.
„Ahoj,“ počul som rýchly pozdrav.
„Čau.“
Otvoril som okno. Vonku pofukoval prijemný jesenný vánok. Babie leto. Milujem tieto večere. Ja a vzduch. Dvaja verní kamaráti, ktorí sa poznajú už dlho. Aj keď tu na dvanástom ten kamarát nie je bohvieaký. Potreboval som si oddýchnuť. Vyvetrať hlavu. Načerpať pozitívnu energiu, lebo dnešný deň bol príliš ťažký. Aj na mňa. Zrútil si ma pred očami celý život. Znova tá istá chyba, ktorá ma ničí. Dusím sa sám v sebe. Prečo sa už nezmením? Nedokážem byť už normálnym a neskaziť všetko čo sa dá? Chcem vrátiť všetko naspäť.
Zavibroval mi telefón. Nikdy nemám zapnuté zvonenia. Priateľka. Vyšiel som z izby a stlačil zelený osud.
Strhlo ma. Tma. Spotený ako po behu na 1000 metrov. O čom ten sen bol? Nočná mora bez tváre. Už mi to lezie krkom. Prečo si nikdy nič nepamätám. Aj za cenu bolesti. Nevedomosť ma ubíja. Chcem vedieť všetko, aj kebyže sa preto trápim. Asi chcem od tohto sveta veľa. Nič nie je dokonalé. Najmä ja. Mám v ruke kefku, čistím si zuby, ale nepamätám si, že by som vošiel do kúpeľne. Nemal by som toľko premýšľať. Raz sa mi to nevyplatí. Príde na psa mráz.
Nemám rád rána. Deň sa len rozbieha, ja chcem žiť naplno, ale nemám na to síl. Niekedy si predstavujem, ako by vyzeral môj svet keby som mal súrodencov. Bol by som iný. Kamaráti majú súrodencov a sú iný. Ale ja nechcem byť ako oni. Som rád, že moji rodičia nechceli ďalšie dieťa. Samota mi prospieva. Keď som sám, môžem sa venovať naplno sebe a svojím myšlienkam. Preto nechcem mať dievča. Je to sebecké, ale mne to vyhovuje. Ľudia ma považujú za čudáka. Som čudný…
November 2010
2 posts
October 2010
12 posts
Nechápem, prečo ma niekto nechápe, keď ja ho chápem, aj keby som ho nemal chápať.
Kúpeľ
Chvat
zvrat
odpoveď rýchlo
nerozmýšľať+konať+ísť=cieľ
autami dosiahnuť
predbiehať
nedbať
rovno pochodovať
za časom
svet bojuje
kráčame
vpred!
nestáť+hrubosť=pokrok
silný dosiahne
nestratiť budúcnosť
Ráno, obed večer,
Kde mám svoj sveter?
Varím, perem, žehlím
alebo si niečo kreslím?
Píšem báseň hlúpu,
na myšlienky skúpu.
Beriem každý rým,
aj keď tomu neverím.
Odbuka dobuka
hľadám Valibuka.
Rýchlo s tým prestanem,
lebo správny rým nenájdem.
Rozmýšľam nad nami,
keď sa napchávam keksami.
Mám sa s tebou krásne,
preto píšem básne.
Plávam dole.
More.
Štíty kraj.
Ryby.Beriem sieť.Všetko fuč.
Skúsim iný kľúč.
Mámim, vábim,
klamem.
Mám ich.
Všetkých v hrsti.
Korisť.
