December 2010
8 posts
http://filipzemcik.wordpress.com/ →
Píšem, lebo chcem.
….writing makes me feel wuaa…
Jolana
Otvorila som skriňu. Prázdno. Kde je moje oblečenie? Veď ráno tu eštevšetko bolo a ja som odchádzala z domu ako posledná.
„Mamaaa!“ zakričala som dole schodmi.
„Áno Jolana?“ odpovedala mama nevrlo z kuchyne.
„Kam si mi dala šaty?“
„Kam by som ti ich mala dať?“
„Skriňa je prázdna. Kde sú teda?“
„O čom to rozprávaš? Netrep hlúposti!“
„Poď sa pozrieť.“
Počula som buchnutie panvice. Nech sa...
Marek
Otvoril som dvere a… Nič. Prázdno. Určite som počul zvuk, ako keby niekto jemne škriabal na dvere. Možno to bola mačka, možno tam predsa niekto bol, možno mám paranoju. Nebolo by to po prvý krát za dnešný deň. Kto vie, čo sa deje so mnou.
Zazvonil mi mobil, ktorý som si od včera zabudol vybrať z tašky. Volal mi Marek. Čo len môže chcieť? On? Nikdy mi predtým nevolal, aj keď mám jeho číslo....
Nová poviedka... →
Poviedky →
Tam, kde je pes zakopaný
Otvoril som okno. Vonku pofukoval prijemný jesenný vánok. Babie leto. Milujem tieto večere. Ja a vzduch. Dvaja verní kamaráti, ktorí sa poznajú už dlho. Aj keď tu na dvanástom ten kamarát nie je bohvieaký. Potreboval som si oddýchnuť. Vyvetrať hlavu. Načerpať pozitívnu energiu, lebo dnešný deň bol príliš ťažký. Aj na mňa. Zrútil si ma pred očami celý život. Znova tá istá chyba, ktorá ma ničí....
Príde na psa mráz
Strhlo ma. Tma. Spotený ako po behu na 1000 metrov. O čom ten sen bol? Nočná mora bez tváre. Už mi to lezie krkom. Prečo si nikdy nič nepamätám. Aj za cenu bolesti. Nevedomosť ma ubíja. Chcem vedieť všetko, aj kebyže sa preto trápim. Asi chcem od tohto sveta veľa. Nič nie je dokonalé. Najmä ja. Mám v ruke kefku, čistím si zuby, ale nepamätám si, že by som vošiel do kúpeľne. Nemal by som toľko...
